Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ústav rastlinnej produkcie FAPZ je pomerne mladou organizačnou jednotkou, svoju činnosť začal od septembra 2024. Vznikol rozdelením Ústavu agronomických vied FAPZ, ktorý pôsobil od septembra 2021, na dva nové ústavy, a to Ústav rastlinnej produkcie a Ústav agrochémie a pôdoznalectva. Venuje sa témam na úseku rastlinnej výroby, poľnohospodárskych sústav a krmovinárstva.

Ako informovala vedúca Ústavu rastlinnej produkcie docentka Katarína Olšovská, ústav zastrešuje študijné programy manažment rastlinnej výroby na oboch stupňoch štúdia, udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na druhom stupni a špeciálnu rastlinnú produkciu na 3. stupni štúdia. Tiež zabezpečuje výučbu profilových a povinných predmetov aj v ďalších študijných programoch, najmä všeobecné poľnohospodárstvo, farmárstvo, fyziológia plodín a drevín a všeobecná rastlinná produkcia.

Deň otvorených dverí priniesol prednášky zamerané na klimatickú zmenu a kvantitu a kvalitu rastlinnej produkcie, na manažment vody a  ochrany plodín v poľnohospodárskom systéme. Súčasťou výskumných tém na ústave je aj skúmanie vplyvu rôznych biostimulačných a regulačných látok aplikovaných na plodiny, ale napríklad aj ekologické a produkčné aspekty pestovania liečivých rastlín. Preto bola pripravená aj prednáška zameraná na optimalizačné zásahy v rámci precízneho poľnohospodárstva. Súčasťou programu bola prehliadka biologického rastlinného materiálu – vzoriek plodín, odrôd, osív, ako i prezentácia študijných materiálov, ktoré sa používajú vo výučbe rastlinnej produkcie. Sprístupnené boli aj laboratóriá ústavu v časti udržateľných poľnohospodárskych systémov, rastlinnej produkcie, krmovín a trávnych porastov.

Diskusia sa zamerala na ciele výskumu a projektovú činnosť. Na ústave napríklad riešia v rokoch 2025 – 2027 vysoko aktuálny vedecký projekt v rámci grantovej agentúry VEGA, ktorý reaguje na potreby udržateľného poľnohospodárstva. Zameraný je na medziplodiny v osevných postupoch, ich produkčné aj mimoprodukčné benefity v podobe sekvestrovaného uhlíka, sprístupňovania živín, ale aj z hľadiska zadržiavania vody a živín v pôde, tvorby optimálnej štruktúry pôdy a podobne. „Takéto moderné prístupy a významné dôsledky pestovania medziplodín v rôznych pestovateľských systémoch následne chceme publikovať. Očakávame, že to bude úspešný impulz pre ďalší rozvoj udržateľnej rastlinnej produkcie a intenzívnejšej spolupráce s praxou,“ skonštatovala docentka Olšovská.