Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ako v úvode podujatia uviedla Ing. Simona Baldovská, PhD., vedeckovýskumná pracovníčka Výskumného centra AgroBioTech, poľnohospodárstvo zodpovedá za polovicu emisií skleníkových plynov v agropotravinárskom sektore.

„Agropotravinárstvo je zodpovedné za jednu tretinu všetkých emisií skleníkových plynov a na rozdiel od ostatných priemyselných odvetví, emisie v agropotravinárstve neklesajú. Až pre 70 % svetovej populácie klimatické zmeny predstavujú vážne hrozby a to núti ľudí konať. Obavy z klímy ovplyvňujú agropotravinárstvo, niektorí spotrebitelia prijímajú rozhodnutia šetrné voči klíme, ako aj pri nákupe potravín, výbere stravy. Globálny potravinový systém je zodpovedný za 34 % skleníkových emisií. Ideálne potraviny by mali byť vyrobené lokálne, avšak až 30 % spotrebiteľov uprednostňuje cenu,“ povedala odborníčka.

Aké sú efektívne riešenia na zníženie emisií skleníkových plynov v agropotravinárste?

Hlavné riešenia odborníci vidia v digitalizácii, v technológiách na zvýšenie efektívnosti strojov, uplatňovaní zásad presného poľnohospodárstva, aplikovateľných technológiách na ochranu úrody, využívania umelej inteligencie či v zavedení konceptu analýzy veľkých dát.

Ako informovala S. Baldovská, jedným z riešení na znižovanie emisií skleníkových plynov v agropotravinárste je aj diverzifikácia proteínov, ktorá môže zohrať úlohu pri znižovaní dopytu po mäsových produktoch. Ponúka spotrebiteľovi prechod na alternatívy s vysokým obsahom bielkovín, napr. sušené huby, ktoré majú 10 až 30 % obsahu hodnotných proteínov, či potraviny na báze jedlého hmyzu, kultivované mäso, neživočíšne zdroje. Pokiaľ ide o kutiváciu mäsa, odborníci očakávajú, že jeho potenciál bude do roku 2040 rásť až o 30 %. Trendom je záujem o takéto potraviny, ale ich cena je zatiaľ vysoká a skôr mladšia než staršia generácia je ochotná ich konzumovať. „Spotrebitelia sa budú snažiť diverzifikovať zdroje potravín, bielkovín. A hoci rastie záujem o nemäsové produkty na rastlinnej báze, v najbližšom období spotrebitelia na mäso úplne nerezignujú,“ zhodli sa diskutujúci. Podľa slov prof. Adriany Kolesárovej z FBP, Slovensko ešte nie je pripravené na tieto inovácie. „Treba podporiť výskum a projekty podporujúce výskum alternatívnych potravín. V Európe sú už tieto témy v trende,“ uviedla.

V ďalšej časti podujatia doc. Ján Horák z Ústavu krajinného inžinierstva FZKI, predstavil príklady mitigačných opatrení, to znamená opatrení na znižovanie zdrojov skleníkových plynov.

Poľnohospodársky sektor je tretí najväčší sektor produkujúci emisie skleníkových plynov po sektore energetiky a dopravy.

„Sektor poľnohospodárstva v SR sa podieľa približne siedmimi percentami na celkových emisiách skleníkovo aktívnych plynov ako sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N₂O). Poľnohospodárstvo produkuje viac ako 75 percent celkových emisií oxidu dusného v SR (hnojenie pôd dusíkatými priemyselnými N-hnojivami) a 26 percent celkových emisií metánu. Poľnohospodárstvo je zároveň aj producentom veľmi malého množstva emisií CO2 (0,22 %),“ uviedol J. Horák.

Vzhľadom na celosvetovú naliehavú potrebu znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte zmiernenia klimatických zmien je nutné prijať mitigačné opatrenia na ich zníženie a ich zavedenie do praxe nevynímajúc znižovanie emisií v sektore poľnohospodárstva. Jedným z možných inovatívnym mitigačným opatrením sa javí aplikácia biouhlia do pôdy. „Biouhlie vzniká zahrievaním biomasy bez prístupu vzduchu a to pri teplote 300 - 600 °C. Je to v podstate proces výroby dreveného uhlia, ktoré keď aplikujeme do pôdy, nazývame ho biouhlie.”

Výskumný tím pod vedením doc. Jána Horáka v roku 2014 založil výskum s biouhlím. Nachádza sa na výskumnej báze Malanta-Nitra, kde odborníci komplexne skúmajú dlhodobý vplyv aplikácie biouhlia do pôdy na kvalitu pôdy, emisie skleníkových plynov, ako aj na úrody poľných plodín.

„Z nášho výskumu vyplýva, že biouhlie pozitívne vplýva na znižovanie emisií N₂O, zlepšovanie celého radu kvalitatívnych parametrov pôdy, ako napríklad pH pôdy (zmiernenie kyslosti pôdy), zvýšenie vlhkosti pôdy (zlepšenie retenčnej schopnosti), zlepšenie pôdnej štruktúry a čo je dôležité, bez negatívneho, respektíve s pozitívnym dopadom na úrody,“ informoval J. Horák.

Celá správa o analýze emisií skleníkových plynov v agropotravinárskom priemysle v strednej a východnej Európe - EIT Food Cultivating our Climate: Analysis on GHG Emissions in the Agri-food Industry in Central & Eastern Europe je dostupná na: https://www.eitfood.eu/landing/cultivating-our-climate