Staré odrody ovocných drevín treba vrátiť do našich záhrad
napísal Renáta Chosraviová
Skúsený ovocinár sa s účastníkmi podelil o svoje dvanásťročné praktické skúsenosti s uchovávaním genofondu starých ovocných odrôd, poukázal na špecifiká zakladania výsadieb, priblížil historické ovocné krajinné štruktúry a kde ich môžeme nájsť. V praktickej časti programu, v ovocnom sade BZ, vysvetlil najčastejšie chyby pri rezoch, ako vitalizovať drevinu, kde nájsť správne miesto na výsadbu a pod. Ako povedal, prax v teréne mu priniesla množstvo poznatkov, ponaučení z chýb či romantických predstáv, ktoré sú v tejto oblasti.
Staré odrody a ich potenciál
Staré odrody majú potenciál zaujať miesto v našich kuchyniach, jedálničkoch a nahradiť tak chemizované a dovážané komerčné odrody, dostupné v obchodoch.
„Moderné odrody sú veľmi uniformné, čo sa týka chuti - sú sladké, chrumkavé, ale vnútorne chudobné, hoci sú krásne na pohľad. Chýbajú v nich koreniny, štruktúra, farba, rôznorodosť,“ konštatuje Ľudovít Vašš. „Sú len akousi pozlátkou – prvý úžasný dojem, ale za tým sa skrýva možno depresia, poškodená príroda, množstvo chemikálií a náročný systém závislý od energie, vyžadujúci si veľké množstvo ochrany, závlahy, agrotechnickej starostlivosti, nárokov na pôdu a iné.“
Ako hovorí skúsený ovocinár, staré odrody sú rozmanité, plastickejšie a prispôsobivejšie ako moderné, všeobecne sa spájajú s dlhovekosťou. Majú pestrejšie využitie vyplývajúce z ich variability, ktorá sa pohybuje v tisícoch odrôd. Samozrejme, niektoré sú náchylné na chrastavitosť, múčnatku, niektoré sú zase oveľa odolnejšie ako moderné odrody. Treba si však uvedomiť aj to, že moderné odrody čerpajú kvality, chute zo starých odrôd. Mnohé staré odrody neboli použité pre šľachtenie, ale obsahujú gény, ktoré bude možné využiť v budúcnosti.
„Máme množstvo starých, pôvodných, ovocných odrôd, ktoré sú krajinotvorné, tvoria identitu zelene nášho vidieka. Majú dobré vlastnosti a prosperujú v daných pôdno-klimatických podmienkach. Treba ich navrátiť k ľuďom, aby sa dostali do jedálnička. Biodiverzita v krajine je totiž biodiverzita na tanieri,“ uzatvára Ľudovít Vašš.