Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Súčasťou rozsiahlych výsadieb na ploche zhruba 4, 5 hektárov sú bylinné spoločenstvá, ktoré boli navrhnuté tak, aby zvládali klimatické zmeny. Slúžiť budú na edukáciu študentov, odbornej aj laickej verejnosti. Náučný chodník vznikol v rámci projektu Environmentálne centrum Klíma – Krajina - Informácie, na ktorý získala Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU financie z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Celkové oprávnené náklady na aktivitu náučného chodníka tvorili 180-tisíc eur. Ide o jednu z desiatich aktivít v rámci projektu Envirocentra.

„Keďže Envirocentrum na našej fakulte je zamerané na adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu s akcentom na vodu, prišlo nám zmysluplné vybudovať v rámci projektu na rozsiahlej ploche botanickej záhrady nové výsadby, zmesi bylín a kvetov, takzvané trvalkové záhony, ktoré by mali lepšie hospodáriť s vodou,“ uviedol dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva profesor Dušan Igaz. Odborníci budú mať možnosť priamo v teréne testovať, akým spôsobom sa tieto spoločenstvá rastlín dokážu vysporiadať s problematikou klimatickej zmeny. „Zároveň to bude príležitosť pre verejnosť a odbornú prax vidieť, ako výsadby fungujú,“ dodal.

Ako priblížila riaditeľka Botanickej záhrady SPU Alica Beňová, záhony tvoria desaťtisíce rastlín stoviek druhov. Pozostávajú z 24 modulov rozložených do troch spoločenstiev - podľa postavenia v poraste, terénnych modelácií a sortimentálneho zloženia. Ide o slnečné záhony, lemové polotieňové spoločenstvá a čisto podrastové spoločenstvá, ktoré sú vysadené v podrastoch drevín. Najdôležitejším kritériom výberu rastlín bola druhová biodiverzita. „Nezamerali sme sa na suchomilné, alebo suchu odolné druhy, ale na pružné druhy schopné znášať extrémne dažde a extrémne suchá. Na také, ktoré dokážu sami v týchto podmienkach v sídelnom prostredí efektívne fungovať,“ povedala riaditeľka. Keďže odborníci pracovali s terénnymi modeláciami, aj to je jeden z aspektov, ktorý chcú hodnotiť. „Zaujíma nás, ako sa budú rastliny správať v súčinnosti s terénom, či už urovnanom, navýšenom alebo naopak, teréne s priehlbinami, kde je oveľa vyššia pôdna vlhkosť,“ doplnila A. Beňová.

Program Dňa Zeme v Botanickej záhrade SPU doplnili komentované prehliadky priestorov parku a názorné ukážky zamerané na zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Nechýbali ani edukatívne hry hravé workshopy pre najmenších na témy Čo je to klimatická zmena, Čo môžem urobiť pre klímu, Čo je to biodiverzita či Aké živé organizmy nachádzame v pôde a ovzduší okolo nás.

Foto: Martin Havran