Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Na slovíčko s ocenenými pedagógmi

Za uplynulý rok sa uskutočnil unikátny v svojich rozmeroch experiment - milióny študentov na celom svete prešli na dištančnú formu vzdelávania ako spôsob boja proti pandémii. Tradičné vzdelávanie sa teda stáva iným - udomácnila sa v ňom digitálna technológia, seriózne a nadlho. Zaznievajú aj názory, že vysoké školy by mohli prejsť na polovirtuálny spôsob vzdelávania. Aký je váš názor na túto tému z hľadiska kvalitnej prípravy študentov pre prax? V čom sú podľa vás prednosti a nedostatky on line vzdelávania?

Oleg Paulen: Online vzdelávanie, na ktoré sme prešli od marca minulého roka, pedagógovi prinieslo požiadavku nutnej zmeny v prístupe k vzdelávaniu, k možnostiam kontaktu so študentmi, ako i kontrole štúdia. Spočiatku, s objavujúcimi sa novými problémami, ktoré sa každý z nás takpovediac v behu vecí učil riešiť, tak, aby sme boli spokojní my učitelia, ale aj aby naši študenti mali možnosť získavať poznatky porovnateľné s tradičným spôsobom vzdelávania. Vzhľadom na to, že predmety, ktoré vyučujem, v menšej, alebo väčšej miere obsahujú praktickú zložku, ktorá vyžaduje spoločné absolvovanie pedagógom so študentmi, mám pocit, že práve o túto časť, ktorá formuje odborný profil absolventa daných predmetov bol tento ochudobnený. Podobne ako ostatní, hľadal som spôsoby, ako aspoň sčasti nahradiť chýbajúcu realizáciu praktických cvičení v teréne, čo je v prípade mnou vyučovaných predmetov v sade a pri ovocných rastlinách, používal som videá so zodpovedajúcou problematikou, avšak vzhľadom na to, že šlo o materiály z cudzích zdrojov a každý z nás má svoju predstavu o spôsobe podania poznatkov, orientácii a zábere vyučovanej a študovanej problematiky, nemal som pocit, že takto nahradzovaná praktická výučba v teréne bola plnohodnotná. Prednosťou online vzdelávania bola rozšírená možnosť kontaktu so študentmi prakticky kedykoľvek, keď som pracoval na počítači a možnosť rýchleho riešenia rôznych problémov a otázok študentov, čo platilo aj opačným smerom. Zároveň tento spôsob vzdelávania bol pre pedagóga výzvou učiť sa niečo nové, iné ako doteraz a narušil prípadnú rutinu v poskytovaní poznatkov. Za nedostatok považujem menej spoľahlivú spätnú väzbu pri kontrole priebehu a výsledkov štúdia, ale to môže byť opäť len problém či výzva, nad ktorou môže pedagóg premýšľať a pracovať na nej.

Iveta Zentková: Myšlienka dištančného vdelávania nie je nová. Jeho počiatky siahajú do 19. storočia. Ešte  v roku 1994 som bola zapojená do programu financovaného EÚ, ktorého cieľom bolo prezentovať dištančné vzdelávanie ako jednu z foriem štúdia. Zúčastnila som sa pobytu na Open University v Milton Keynes neďaleko Londýna, ktorá vzdeláva len dištančnou formou. V krásnej historickej budove nebol žiadny život, len ticho. Bolo mi smutno. Chýbali mi študenti, ale aj učitelia, ktorí už vtedy mohli dva roky pracovať na príprave študijnej literatúry z pohodlia svojho domova. Bola som šťastná, že pracovné prostredie na mojej univerzite je plné ľudských kontaktov, ktoré vytvára priestor na osobnostný rast všetkých zúčastnených. Netušila som, že budúcnosť raz, bez varovania, prekvapí aj nás. Nie som zástankyňou čisto online vzdelávania, okrem iného aj preto, že limitujúcim faktom plne funkčného dištančného vzdelávania je technická a softwarová podpora. A osobný kontakt, pohľad do očí, úsmev na perách, reč tela….sa nedá nenahradiť ničím.

Ondrej Lukáč: Online vzdelávanie každý pedagóg chápe individuálne. Samozrejme to súvisí aj od predmetu, ktorý sa vyučuje. Pri teoretických predmetoch - keď výučba prebieha formou prednášky a následne sa riešia úlohy na cvičeniach - systém online je dobre uplatniteľný. Je to náročné pre pedagóga, ktorý musí riešiť aj spätnú väzbu, či sa študenti aktívne zapájajú do pedagogického procesu. Forma kontroly závisí od pedagogických schopností a snahy pedagóga, aby sa študenti aktívne zapájali a riešili zadané úlohy individuálne s ich vlastnou tvorivosťou. Pri predmetoch, kde sú praktické cvičenia v laboratóriu, je forma výučby nevyhovujúca. Pri experimentálnom zapojení si študent priamo overuje spôsob a fungovanie riešeného zadania. Problémy vznikajú aj pri vypracovaní diplomových a bakalárskych prác, kde si študent po zadaní témy nemôže overiť či bola úloha splnená. Výsledok riešenia je len v rovine teoretickej a prax je úplne iná.

Lucia Palšová: Hoci online vzdelávanie bolo súčasťou výučby v rámci medzinárodných vzdelávacích aktivít aj v minulom období, pandémia spôsobila nutnosť adaptovať výučbový proces na digitálne technológie. Kognitívne schopnosti študentov sú v online vzdelávaní odlišné. Za negatívum považujem najmä technické problémy u mnohých študentov absolvovať výučbu, avšak aj skutočnosť, že študenti v menšej miere reagujú na klasický výklad preberaného učiva. Naopak, za pozitívum považujem adaptabilitu študentov na online vzdelávanie, zlepšenie ich digitálnych zručností a väčšiu bezprostrednosť v interaktívnej komunikácie učiteľ-študent a študent-študent. Dopad online vzdelávania na kvalitu prípravy študentov pre prax nie je možné predikovať, no domnievam sa, že bude závisieť výlučne od špecializácie, v ktorej sa uskutočňuje odborná prax.

Jozef Čapla: Polovirtuálny spôsob vzdelávania si viem predstaviť, ale podotýkam, na predmetoch, ktoré využívajú k dosiahnutiu vzdelávania prácu s informačnými technológiami. Napríklad, na predmetoch, kde zabezpečujem výučbu, mi digitalizácia umožňuje moju priamu kontrolu nad vykonávanými praktickými úlohami každého študenta a tým jeho včasné riadenie a usmerňovanie. Avšak tam, kde sú potrebné napríklad laboratórne cvičenia, získanie správnych laboratórnych návykov je možné len bežnou a správnou rutinnou prácou v laboratóriu. Výhody online vzdelávania predstavujú predovšetkým využitie maximálnej časovej efektivity študentov v prospech štúdia, ľahký prístup k vzdelávaniu, šetria čas a náklady na cestu, samozrejme, má to aj svoje nevýhody. Osobne si však myslím, že do budúcnosti správne vyskladaná kombinácia prezenčnej a dištančnej formy štúdia bude veľkou konkurenčnou výhodou pri získavaní študentov.

Keď chceme mladých ľudí motivovať k tomu, aby ich činnosti podnecovali také hodnoty ako je ochrana prírody, hospodárnosť, humanizmus, ochrana ľudských práv, treba im zabezpečiť kvalitné vzdelanie a výchovu. Ich nositeľmi sú prirodzene škola a učitelia. Učitelia však ešte nikdy neboli pod takým tlakom meniť spôsoby svojho fungovania ako teraz. Ešte nikdy sa pred nimi nevytyčovali nároky tak rýchlo ako dnes. Aká je z vášho pohľadu profesia a úloha učiteľa v súčasnosti v kontexte zmien zapríčinených pandémiou? Ktoré komponenty sú podľa vás najvýznamnejšie pre osobnosť učiteľa?

Oleg Paulen: Odhliadnuc od toho, že niektoré súčasti poslania učiteľa zostávajú nezmenené - ak si pred sebou vytýčime cieľ formovať vzdelaného odborníka s rozhľadom, zároveň aj s ľudskými hodnotami, ktoré zabezpečujú jeho užitočnosť pre spoločnosť, komunitu a svoje najbližšie okolie - táto úloha platí stále. No myslím, že sa objavili zdanlivé paradoxy - tým, že sme sa ocitli reálne ďalej od seba, mohlo by sa zdať, že má učiteľ menší dosah na formovanie niektorých zložiek osobnosti študenta. Avšak, už od začiatku realizácie nového systému vzdelávania mohol každý pedagóg a pri každej príležitosti ukázať aký je jeho vzťah, k tomu čo robí, k študentom, aký je jeho záber a flexibilita, schopnosť komplexnej tvorby poskytovaného obsahu predmetov, či dokáže zdanlivo neosobný svet internetu naplniť osobnou zainteresovanosťou vo vzťahu k študentom, či je dochvíľny, presný, či plní to čo povedal. Uznávam dávno známu myšlienku "príklady tiahnu" a práve tu vidím, že môžeme napriek vzdialenosti formovať mladých ľudí účinne. Každý z nich môže posúdiť vyššie uvedené aspekty osobnosti učiteľa bez rušivého vplyvu prostredia, ktorého svedkami môžeme byť pri účasti rôzne štrukturovaných kolektívov na reálnej výučbe, a absorbuje ich najmä na základe vlastného úsudku, berie si z nich efektívnejšie to, čo mu je vlastné. Vyššie uvedené aspekty fungovania učiteľa považujem práve za tie najdôležitejšie, ktoré charakterizujú jeho osobnosť.

Iveta Zentková: Zmeny v postavení učiteľa v spoločnosti a vnímaní jeho profesie ako poslania sa dejú už dobré dve desaťročia. Dlhodobé nesystémové riešenia poznačili slovenské školstvo ako celok, vysokoškolské nevynímajúc. Z pohľadu učiteľa vnímam pandémiu, použijúc ekonomickú terminológiu, ako bod obratu. Pandémia, paradoxne, zviditeľnila učiteľa v spoločnosti a snáď aspoň čiastočne opäť vrátila uznanie a úctu k tomuto povolaniu. A čím sa stáva učiteľ osobnosťou? Vytrvalou snahou odovzdať mladej generácii to najlepšie zo seba.

Ondrej Lukáč: V súčasnom kontexte učiteľ musí ovládať komunikáciu prostredníctvom internetu. Starší pedagógovia (väčšinou) sú pod tlakom, pretože túto formu nevyužívali. Úlohou učiteľa je vhodnou formou pri tomto vzdelávaní dodať študentom tematický okruh preberanej problematiky. To je možné buď zaslaním odporúčaných študijných materiálov  v textovej forme alebo videoformáte na internete. Stále však existuje interaktívna forma výučby prostredníctvom internetu, kde študent bezprostredne komunikuje s pedagógom. Pre osobnosť učiteľa je najdôležitejšia vlastnosť empatia, pretože v tomto štádiu sa formuje osobnostná stránka študenta a necitlivý prístup pedagóga môže spôsobiť negatívny postoj študenta k štúdiu na vysokej škole. Ďalšou stránkou pedagóga by nemala byť jeho nadradenosť, ale študenta by mal brať ako svojho kolegu.

Lucia Palšová: Profesia pedagóga nemení v súčasnom období svoju úlohu, no najmä tradičnú formu pedagogického prístupu. Bezprecedentná rýchlosť prechodu na online vzdelávanie, priniesla v mnohých prípadoch profesijný rast pedagógov. Využívajúc digitálne technológie sa mnohí intenzívnejšie zúčastňujú na výskumných a vzdelávacích aktivitách na domácej a medzinárodnej úrovni. A práve schopnosť neustáleho profesijného rastu pretavená do poskytovania kvalitného vzdelávania v spojení so zachovaním ľudského prístupu k študentom považujem za kľúčové komponenty pedagóga v súčasnom období.

Jozef Čapla: Každý učiteľ si aj v týchto časoch kladie otázky, ktoré mu poskytujú odpoveď na riešenie zmien zapríčinených pandémiou. Učitelia by mali využiť čas, ktorý im uzatvorené školy poskytli pre zamyslenie sa nad svojou úlohou v spoločnosti a pokúsili sa ju predefinovať tak, aby naďalej napĺňala potreby vzdelávania študentov. Naďalej je dôležité, aby škola bola pevným miestom v procese vzdelávania ako silnou inštitúciou. V súčasnosti považujem za dôležité osvojiť si nové spôsoby online komunikácie, pričom tieto online stretnutia sa ukázali ako veľmi efektívne.