Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

„Dlhodobo som cítil, že pre podnik by som mohol byť prínosom. Mojou ambíciou je posunúť ho na vyššie priečky hodnotenia,“ vysvetlil J. Dzurjanin hlavný dôvod, prečo sa rozhodol uchádzať o post šéfa VPP SPU. Je hrdý na to, že do praxe ho úspešne pripravila Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde v rokoch 2005 – 2007 absolvoval inžinierske štúdium v študijnom programe výživa a ochrana rastlín a zároveň v r. 2006 – 2008 aj inžinierske štúdium v študijnom programe manažment rastlinnej výroby.

 Pán riaditeľ, prijali ste výzvu a príležitosť stáť pri ďalšom budovaní značky VPP, ktorý už má svoje dobré meno medzi poľnohospodárskymi podnikmi na Slovensku, čoho dôkazom sú aj početné ocenenia v rámci najvýznamnejšej súťaže manažmentov v slovenskom agropotravinárskom komplexe Top Agro, ako aj prestížnej súťaže NAJ naše pole, NAJ slovenský chov, kde VPP každoročne boduje. Môžete nám krátko priblížiť svoju profesionálnu dráhu a prečo ste sa rozhodli vydať týmto smerom?

Moju profesionálnu dráhu odštartovala pozícia hlavného agronóma v DAN AGRO HOLDING, s.r.o., Nové Zámky, neskôr som pôsobil ako agronóm v Roľníckom družstve Šaľa, kde na oboch pozíciách bol náplňou mojej práce manažment úseku rastlinnej výroby, plánovanie technologických postupov, osevných postupov a výrobných procesov, agronomické poradenstvo, pracovno-obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, plánovanie a predaj výstupov rastlinných komodít vrátane logistiky a i.

Moja práca vyplynula z výberu školy, ktorý ovplyvnil môj otec, keďže tiež bol absolventom SPU (vtedajšej VŠP). Pracoval ako agronóm, neskôr predseda poľnohospodárskeho družstva a napokon ako samostatne hospodáriaci roľník. Nielen ja, ale aj moji traja súrodenci sme už v rodine boli vedení k poľnohospodárstvu.

Vaša manažérska pozícia nie je len o práci v kancelárii. Je to aj priama práca v teréne – na  poli, kde musíte riešiť stav porastov, sejbu, žatvu, ale aj chov zvierat či stav techniky. Čo vám je z toho najbližšie?

Je to najmä rastlinná výroba, ktorú som vyštudoval a mám z nej praktické skúsenosti, ale zaujíma ma aj obchodovanie s rastlinnými komoditami. Cenovú politiku sledujem každodenne, keďže vývoj je veľmi dynamický, neustále sa mení a bez tohto prehľadu sa súčasný manažér nezaobíde. Tiež ma zaujíma aj komunikácia s firmami a v neposlednom rade pravidelne sledujem novinky zo sveta poľnohospodárskej mechanizácie, ktorá je úzko spätá s rastlinnou výrobou. Rád si naštudujem novinky, nové značky, nové technológie.

Aká bude stratégia podniku pod vašou taktovkou?

Pokiaľ ide o krátkodobé ciele, určite chcem na VPP zachovať tú rastlinnú a živočíšnu výrobu, ktorá je efektívna. Zo strednodobých cieľov chcem presadiť nové technológie pestovania a obrábania pôdy. Z dlhodobých, strategických cieľov - to znamená v horizonte piatich rokov, je mojím plánom  obnova strojového parku a techniky na VPP a nákup poľnohospodárskej pôdy ako základného výrobného prostriedku.

Na čo všetko sa chcete v rastlinnej a živočíšnej výrobe na VPP zameriavať? Do akej ekonomicky efektívnej produkcie dnes vkladáte nádeje?

V rastlinnej  výrobe sa naša spoločnosť aktuálne orientuje na pestovanie hustosiatych obilnín, repky olejnej, krmovín. Pokiaľ ide o špeciálne plodiny – na tekvicu olejnú bezšupkovú a zo špeciálnej rastlinnej výroby chceme naďalej pokračovať v pestovaní kukurice na osivo a sóje fazuľovej na osivo. Čo sa týka hustosiatych obilnín, pestujeme mäkkú aj tvrdú pšenicu, zameriavame sa na výrobu osív, okrem klasického merkantilu. Pre našich dvoch dlhoročných významných partnerov pestujeme jarný jačmeň, pre jeho pestovanie máme výborné podmienky na stredisku v Oponiciach.

V živočíšnej  výrobe sa podnik orientuje na chov kráv s produkciou mlieka na farme dojníc v Oponiciach, mladého dobytka, teliat, plemenný chov ošípaných, plemenný chov oviec, rýb v Kolíňanoch a formou vzorkovníc chov koní a hydiny.

V podstate plánujeme pokračovať v tom, čo je už vybudované, len robiť to efektívnejšie. Nateraz sme skončili s pestovaním cukrovej repy, keďže výsledky za minulý rok neboli rentabilné. Uvidíme, ako sa v budúcnosti budú vyvíjať ceny  cukru na svetových trhoch, podľa toho môžeme pestovanie cukrovej repy obnoviť. Ako som však uviedol, je to otázka celkovej rentability pestovania tejto komodity, tiež domácich podpôr na pestovanie cukrovej repy a celkovo cukrovarníckeho priemyslu, trhu a dopytu.

Pokiaľ ide o rastlinnú výrobu, nevyhnutná je závlahová sieť na VPP. Je v súčasnosti funkčná?  

V súčasnosti dokážeme zavlažovať plochu na výmere 300 hektárov v Oponiciach, čo je veľmi dobré z hľadiska zvládania manažmentu rizík vonkajších faktorov. Aktuálne prebieha projekt rekonštrukcie čerpacej závlahovej stanice s tým, že okrem čerpacej stanice investujeme aj do dvoch nových center pivotov, ktoré zvýšia výmeru zavlažovania.   

VPP má vybudovanú závlahovú sieť aj v Kolíňanoch, tá však v súčasnosti nie je funkčná. Vybudovaná je aj závlahová čerpacia stanica na sto hektároch, ak by sme ju však chceli prevádzkovať musíme si položiť otázku či chceme chovať ryby, alebo zavlažovať, lebo zdroj vody pre závlahy v Kolíňanoch je rybník.

Čomu ste viac naklonený?

Momentálne chovu rýb, aj keď to má svoje úskalia. Rizikom prevádzkovania závlah je najmä to, že existuje potenciálny zdroj znečistenia – nedoriešená situácia s čističkou vôd obce Kolíňany, ktorá je postavená na hornom toku Bocegajského potoka. Druhým úskalím je kvalita vody, rozbory a možnosť znečistenia ťažkými kovmi.  

V akom stave je z vášho pohľadu technický park podniku?

Za posledných päť rokov bola časť technického parku VPP čiastočne obnovená. Napríklad bol zakúpený nový traktor Fendt, postrekovač Agrifac Condor, to znamená, že sa investovalo do strojov a technológií, ktoré potrebujeme na všestranné, respektíve špeciálne využitie. Výzvou je celkovo obnoviť technický park, keďže väčšie množstvo techniky je zastarané – priemerná veková štruktúra mechanizmov je viac ako desať rokov. Aktuálne máme podané dva projekty v rámci Programu rozvoja vidieka SR, opatrenie 4 – Investície do hmotného majetku, podopatrenie 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov, oba sme podali v apríli a čakáme na vyhodnotenie. Pre oblasť živočíšnej výroby sme v projekte žiadali o nákup kŕmneho voza, pre oblasť špeciálnej rastlinnej výroby a citlivých plodín o nákup sejačky na presný výsev, najmä tekvice olejnej bezšupkovej.

Vstupom do Európskej únie sa poľnohospodárstvo dostalo na okraj záujmu a problémom je aj nedostatok pracovnej sily. Ako je to s pracovnou silou na podniku?

Pokiaľ ide o rastlinnú výrobu, nemáme problém s pracovnou silou. Väčším problémom je živočíšna výroba, kde treba pracovať 365 dní v roku a nie každý je na to prístupný. Z tohto dôvodu sme napríklad zrušili chov jalovíc v stredisku Kolíňany a presunuli sme chov do Oponíc.

Keďže hlavným zameraním VPP, okrem podnikania na pôde, je vytváranie podmienok a poskytovanie služieb v oblasti praktickej výučby,  výskumu, vývoja a realizácie odborných praxí študentov SPU v Nitre s cieľom komplexnej prípravy absolventov pre ich úspešné uplatnenie na trhu práce, aké máte plány v tejto oblasti?

VPP je kapacitne a priestorovo veľmi dobre vybavený na poskytovanie služieb v oblasti praktickej výučby, výskumu, vývoja a realizácie odborných praxí študentov SPU v Nitre. Potrebovali by sme však laboratóriá na podniku dovybaviť moderným prístrojovým zariadením, aby sme mohli priamo z praxe vyhodnocovať a podávať presnejšie informácie v prepojení s teóriou, ktorá sa vyučuje na univerzite.

Plánujeme pokračovať v podujatiach pre študentov a širokú odbornú verejnosť, ako je Deň techniky, ale organizovať aj ďalšie v dvojročnej periodicite, aby bol program zaujímavý. Rád spomeniem, že stojíme pred výzvou organizovať Celoslovenské dni poľa 2023, ktoré by sa mali konať na VPP v stredisku Oponice. Sme v prípravnej fáze, máme vybranú parcelu, miesto, dolaďujeme osevný postup, plodiny, plochy a intenzívne komunikujeme s organizátorom podujatia Profi Press.

Zároveň chcem zdôrazniť, že podnik je otvorený rôznym výskumným projektom a aktivitám novovznikajúcich ústavov univerzity, a to nielen v nadväznosti na prechádzajúcu teoretickú a praktickú spoluprácu, ale aj novú.   

V uplynulých týždňoch ste ukončili žatvu. Ako ste spokojný s jej výsledkami?

S výsledkami tohtoročnej žatvy sme spokojní. Veľmi príjemne nás prekvapila úroda kapusty repkovej pravej ozimnej, napriek poškodeniu jarnými mrazmi repka dosiahla úrodu 3,83 t ha. Rovnako sme spokojní s úrodou pšenice ozimnej tvrdej i mäkkej. Hoci minuloročná jeseň nepriala zakladaniu porastov hustosiatych obilnín kvôli bohatým zrážkam, podarilo sa nám založiť pokusný porast jarného jačmeňa na výmere 16 hektárov. Jesenná sejba jarného jačmeňa sa nám odmenila úrodou 8,1 t ha.

Ktoré úspechy podniku za posledné obdobie oceňujete?

Sú to úspechy, ktoré podnik dosiahol v už spomínaných prestížnych súťažiach. V rámci výsledkov Naj naše pole VPP bodovala so sójou fazuľovou, kde v rámci Slovenska skončil na 5. mieste s úrodou 4, 01 t ha. Vo vyhodnotení najlepších manažmentov na Slovensku – v súťaži TOP Agro, ktorá prebehla práve v týchto dňoch - 18. augusta, sme v rámci vyhodnotenia obchodných spoločností hospodáriacich v znevýhodnených oblastiach skončili na 7. mieste. To je v porovnaní s predchádzajúcim vyhodnotením zlepšenie o jeden stupienok. Mojou ambíciou je posunúť VPP na vyššie priečky aj v rámci tohto hodnotenia.

Pán riaditeľ, môžete nám na záver ešte krátko priblížiť, ako vnímate slovenské poľnohospodárstvo? Čo je podľa vás najväčšou výzvou pre našich farmárov?

Súčasné slovenské poľnohospodárstvo vnímam ako dosť rozdelené čo sa týka samotných poľnohospodárov, to znamená farmárov, malých a väčších podnikateľov. Prechádzame turbulentným obdobím aj z hľadiska vývoja cien a cenovej politiky. Momentálne ceny a cenotvorba v rámci rastlinnej výroby nám viac-menej prajú, uvidíme, ako sa budú vyvíjať v budúcnosti. Čo sa týka Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo nastavenia projektových opatrení štátnej podpory, tam som skôr skeptický, keďže nastavenia a sľuby sa aktuálne neplnia a poľnohospodári čakajú na pozitívnejšie správy a skutky.  

Najväčšou výzvou pre slovenských farmárov je prakticky zvýšiť sebestačnosť v základných potravinách, kde je priestor na postupný rast. Aby sme také komodity ako napr. hovädzie mäso, nedovážali zo zahraničia, aby sme Slovensko zásobovali domácou produkciou. Keď chceme mať kvalitné potraviny, musíme sa spoľahnúť na seba a sami ich vyrobiť.

V poľnohospodárstve je nepochybne obrovský potenciál. Veríte, že slovenským farmám dokážeme vrátiť ich niekdajšiu silu?

Poľnohospodárstvo je multifunkčné odvetvie, ktoré je úzko prepojené s mnohými ďalšími odvetviami národného hospodárstva. Verím, že má obrovský potenciál a že slovenským farmám dokážeme vrátiť ich niekdajšiu silu. Dokonca si myslím, že v nových technológiách a dimenziách by tá sila mala byť omnoho väčšia ako niekdajšia. Slovensko za posledných 15 – 20 rokov dokázalo prilákať mnoho zahraničných farmárov, investorov, sme pre nich zaujímaví. Takže vláda by mala podporovať aj domácich farmárov, aby dokázali v našich podmienkach pracovať lepšie ako zahraniční.   

Určite treba zachovať všetko, čo je dobre nastavené a fungujúce. Na druhej strane nás čaká ešte veľa práce – napríklad treba usporiadať pozemkové vlastníctvo pomocou pozemkových úprav. Od tohto sa bude rozvíjať aj ďalšie využitie finančných politík agrosektora.

 

Vizitka:

Ing. mpx. Ján DZURJANIN

Inžinierske štúdium absolvoval na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre v študijnom programe výživa a ochrana rastlín (2005 – 2007) a v ŠP manažment rastlinnej výroby (2006 – 2008). V r. 2007 absolvoval študijný pobyt v Norwegian University of Life Sciences, Ås, Nórsko.

V r. 2009 bol praktikantom na pracovnej stáži – Erasmus v Regionálnej poradenskej agentúre v Brne (marec – august), následne  v septembri – decembri 2009 bol projektovým asistentom a školiteľom v rámci podprojektu Komplexné hospodárenie s vodou na dolnej časti pravého brehu rieky Ondava (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice, Správa povodia Bodrogu, Trebišov). V r. 2010 – 2017 pracoval ako riaditeľ výroby v DAN AGRO HOLDING, s.r.o., Nové Zámky.  Od r. 2017 bol riaditeľom rastlinnej výroby v EXATA GROUP, a.s., Orechová Potôň. V r. 2017 – 2020 pracoval ako agronóm v Roľníckom družstve Šaľa.

Ing. J. Dzurjanin je členom viacerých organizácií - Slovenského poľovníckeho zväzu, Združenia mladých farmárov na Slovensku, absolventom odborného minima, špecializovaného vzdelávania a odbornej skúšky pre výkon znaleckej činnosti v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a Rastlinná produkcia (všeobecná a špeciálna), externým likvidátorom poistných udalostí (rastlinná výroba – poľné plodiny).

 

Z médií: Roľnícke noviny: č. 34/ 2021,  25. 8. 2021, VPP chce posunúť na vyššiu úroveň