Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Dostávať budú výživový doplnok - prášok získaný z hlivy ustricovitej, ktorý budú konzumovať v enkapsulovanej forme.

Ide o ďalšiu fázu projektu, ktorý realizujú výskumníci z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov v spolupráci s Výskumným centrom AgroBioTech a Ústavom záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. „V klinickej štúdii sa snažíme dokázať, že hliva ustricovitá a betaglukán, ktorý obsahuje, má pozitívny účinok na ľudí, ktorí majú diabetes mellitus II. typu. Na bunkovej úrovni sa nám to už potvrdilo,“ uviedla riaditeľka Výskumného centra AgroBioTech Lucia Gabríny. Ako ďalej dodala, v laboratóriách už v rámci výskumu vyselektovali kmeň hlivy ustricovitej, ktorý bol nutrične najzaujímavejší z hľadiska prvkového zloženia (obsahu bioaktívnych látok), tak aj obsahu betaglukánu.

Zodpovedným riešiteľom projektu je MUDr. Peter Chlebo, PhD. z Ústavu výživy a genomiky. Klinická, dvojito slepá a placebom kontrolovaná štúdia sa bude realizovať v spolupráci s Diabetologickou ambulanciou pod vedením MUDr. Jany Belákovej zo Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, Zobor, n.o. v Nitre. „V štúdii teda budú zahrnutí reálni pacienti. Keďže ide o aplikovaný výskum, odberateľom výsledkov je firma, ktorá výsledky výskumu vie pretaviť do praxe v podobe konkrétnych produktov, v tomto prípade výživových doplnkov, pričom sa bude môcť opierať o výsledky klinickej štúdie,“ doplnila L. Gabríny.

V AgroBioTechu vyvíjajú zdravé potraviny na mieru

V laboratóriách AgroBioTechu sa už podarilo vyvinúť množstvo potravín či výživových doplnkov, špeciálne určených pre konkrétne skupiny konzumentov - napríklad pre ľudí trpiacich alergiami, s laktózovou intoleranciou, celiakiou, ale aj pre deti, tehotné ženy, športovcov, dôchodcov či ľudí s obezitou. Príkladom zdravej potraviny, dizajnovanej na mieru, boli sušienky pre deti na báze kelu. Požiadavkou firmy bolo vyvinúť keksík, ktorý by bol chuťovo prijateľný pre deti, ale bol by z veľkej časti tvorený zdraviu prospešným kelom. „Vyrobili sme sušienky s troma príchuťami, firma s nimi ďalej pracuje. So senzorickým testovaním produktu pomáhali deti, ktoré boli u nás na exkurziách. Sušienky im veľmi chutili, no keď zistili, že sú na báze kelu, až tak nadšene sa detičky netvárili,“ dodala s úsmevom riaditeľka.

Odborníci vo výskumnom centre vyrábajú vlastné jednodruhové netradičné múky z plodín s bohatým nutričným profilom, napríklad batátovú, kelovú či hrachovú. Plodiny pestuje a dodáva Botanická záhrada SPU. „Určíme si konkrétnu odrodu, pretože aj tá má zásadný vplyv na vlastnosti finálneho produktu. Veľmi radi robíme napríklad s tekvicovou alebo batátovou múkou,“ hovorí L. Gabríny. V Laboratóriu cereálnych technológií už vyvinuli napríklad cviklovo-drieňové sušienky, slané batátové krekry, aróniové sušienky či krekry s hrachovým proteínom, všetky bez umelých konzervantov.