Odborníci prezentovali svoje pohľady na aktuálne smerovanie v rastlinnej a živočíšnej produkcii
napísal Renáta Chosraviová
Pohľad na výzvy, ktorým čelí agrosektor, prezentovali domáci odborníci, špecialisti z Českej zemědělskej univerzity v Prahe, zástupcovia výskumných inštitúcií a poľnohospodárskej a potravinárskej praxe. Slovensko je vidieckou krajinou a ak má prosperovať, musí sa oprieť o vlastné životaschopné poľnohospodárstvo, rastlinnú a živočíšnu výrobu, zhodli sa odborníci.
Podujatie otvoril dekan FAPZ profesor Marko Halo. Zazneli dve zásadné témy, a to nevyhnutnosť prepojenia akademickej sféry s praxou a prinavrátenie chovu zvierat a rastlinnej výroby do našej krajiny. „Univerzita musí prepojiť kvalitnú teoretickú výučbu s potrebami praxe, poskytnúť študentom možnosť naberať cenné skúsenosti už počas štúdia. Naše poľnohospodárstvo potrebuje mladých ľudí s vášňou pre pôdu, zvieratá, jednoducho pre gazdovanie. Iba tak dokážeme produkovať kvalitné potraviny, živočíšnu a rastlinnú produkciu pre náš každodenný stôl,“ prízvukol dekan.
K hlavným výzvam, ktorým čelí sektor poľnohospodárstva a naši farmári, patrí podľa riaditeľa Odboru živočíšnej výroby ministerstva pôdohospodárstva Petra Juhásza klimatická zmena, rozdrobenosť vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, nedostatok kvalitnej pracovnej sily či prekonávanie množstva mimoriadne ambicióznych, často nereálnych environmentálnych požiadaviek. Problémom sú tiež zvyšujúce sa náklady, neriešené problémy v obchodnej politike, ako aj neúmerná administratívna záťaž, ktoré v konečnom dôsledku viedli k existenčným problémom mnohých farmárov.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš zdôraznil aj problém znižovania konkurencieschopnosti poľnohospodárov v dôsledku dovozov poľnohospodárskej produkcie z tretích krajín, ako aj ďalších dopadov dovozov z Ukrajiny.
Riaditeľ Plemenárskych služieb SR v Bratislave Štefan Ryba priblížil smerovanie chovu hospodárskych zvierat na Slovensku. „Za obdobie rokov 2016 – 2020 bol na Slovensku 1,5-percentný pokles stavu hospodárskych zvierat, za posledné tri roky do roku 2023 bol takmer deväťpercentný. Dôvodov je viac, ale hlavným je, že farmár necítil istotu a nevedel spraviť dlhodobé plánovanie,“ uviedol Ryba. Výrazným spôsobom však napredovala úžitkovosť, ktorá je dnes 9 198 kg na dojnicu za laktačné (305-dňové) obdobie. Za posledných 12 rokov bol nárast úžitkovosti o 30 percent. „Ideálne je, keď sa podnik venuje rastlinnej i živočíšnej výrobe, aby sme na Slovensku zabezpečili potravinovú suverenitu,“ zdôraznil riaditeľ.
Na konferencii predstavili v siedmich sekciách podľa zamerania činnosti ústavov FAPZ tradičné, ako aj najmodernejšie metódy a prvky, ktoré prinášajú rozvoj sektora poľnohospodárstva. V rámci jednej zo sekcií predstavili napríklad inovatívne možnosti podpory produkcie poľných plodín a monitorovania porastov. „Prezentovali sme nové metódy podpory na základe aplikácie inovatívnych nanohnojív, ktoré vyvíjame, ako aj možnosti aplikácie super absorpčných polymérov. Tiež sme predstavili spôsob, akým monitorujeme vplyv nových prípravkov na rastliny, najmä na báze dronov. Naše pracovisko všetky tieto najmodernejšie trendy reflektuje,“ informoval odborný asistent Ústavu rastlinnej produkcie FAPZ Dávid Ernst.