Na aktuálnu tému s naším odborníkom: Faktory ovplyvňujúce súžitie pestovateľov repky a včelárov
napísal Renáta Chosraviová
Predpokladaný vzťah medzi pestovateľmi repky olejnej a včelármi by mal byť idylický a vzájomne výhodný. Posledné roky tomu však nenasvedčujú. K problematike na aktuálnu tému sa vyjadril doc. Róbert Chlebo, vedúci Katedry špeciálneho chovateľstva Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre.
Repka olejná (kapusta repková pravá) patrí k významným zdrojom peľu a nektáru na ornej pôde nielen pre včelu medonosnú, ale aj iných zástupcov opeľujúceho hmyzu. Polia s kvitnúcou repkou lákajú včely z veľkých vzdialeností vďaka výraznému zápachu a odrazu UV lúčov od korunných lístkov kvetov. Včely vracajúce sa repkových polí do úľov sú charakteristické žltým „otlačkom“ peľových tyčiniek na ich čele. Repkový lán poskytuje včelám od 25 do 90 miliónov kvetov na 1 hektár. Jeden kvet vytvorí okolo 100-tisíc peľových zŕn a iba sto stačí na jeho opelenie. Produkcia nektáru kolíše počas dňa, zvyčajne je vyššia ráno a pred obedom ako poobede.
Na využitie znášky medu a dostatočné opelenie repkového porastu sa odporúčajú 4 včelstvá na 1 hektár. Teoreticky by každé včelstvo mohlo doniesť asi 20 kg repkového medu, pri súčasných pestovateľských plochách by tak repkový med mohol predstavovať cca 30 % z celkového množstva medu na Slovensku. Prísun včelstiev do porastov repky má veľký význam pre zvyšovanie hektárových úrod, dobre opelená repka odkvitne rýchlejšie, rovnomernejšie dozrieva, z dobre opeleného kvetu sa vyvinie až o 1 cm dlhšia šešuľa s väčším počtom semien v porovnaní z kvetom opeleným vlastným peľom. Úrody repky by sa pri dostatočnom opelení mohli zvýšiť až o 30 %. Predpokladaný vzťah medzi pestovateľmi repky a včelármi by mal byť teda idylický a vzájomne výhodný. Posledné roky tomu však nenasvedčujú.
Hoci prísun včelstiev na repku má na Slovensku dlhotrvajúcu tradíciu, čoraz viac včelárov začína repkové polia ignorovať. V nedávnej minulosti to mohlo súvisieť aj s nižšou výkupnou cenou repkového medu, ktorý rýchlo kryštalizoval na tuhú konzistenciu. Niektorí včelári nechcú, aby sa do často súbežnej znášky z agátu primiešal nektár z repky, keďže už malá prímes spôsobí „zakalenie“, prípadne skryštalizovanie lepšie predajného agátového medu. V súčasnosti sa však spotrebiteľské preferencie európskych konzumentov medu menia, čo súvisí s vysokým podielom falzifikátov medu na globálnom trhu v poslednom období, ktorých spoločným menovateľom je jasná farba a trvalo tekutá konzistencia (najčastejšie sú deklarované práve ako medy agátové). Repkový med, často upravovaný miešaním na bielu krémovitú konzistenciu, tak znovu získal obľubu a jeho konzistencia je nepriamou zárukou pravosti medu. Vďaka výskytu niektorých špecifických zdraviu prospešných obsahových látok je tento med najvhodnejším sladidlom v obdobiach zvýšeného výskytu respiračných chorôb. Chuťovým vlastnostiam repkových medov prospelo aj presadenie odrôd so zníženým obsahom kyseliny erukovej a glukozinolátov na konci minulého storočia. Faktor nižších výkupných cien repkového medu teda nie je dnes podstatnou príčinou „vyhýbania“ sa repkovým porastom zo strany včelárov.
Mnohí včelári sa dodnes nevedia zmieriť so zvýšenou mortalitou včelstiev, ktorá sa najmä počas posledných zhruba 15 rokov každoročne vyskytovala práve počas kvitnutia repky. Repkový peľ má v porovnaní s ostatnými rastlinami vysoký obsah bielkovín, včely ho intenzívne zbierajú a jeho zásoby sa nachádzajú v úľoch často ešte koncom leta. Tieto peľové zásoby však môžu byť pre včely zradné v prípade vysokého obsahu rezíduí pesticídov, larvy kŕmené zásobami „otráveného“ peľu (vo forme kŕmnej kašičky) majú skrátenú dĺžku života a peľ s rezíduami pesticídov nezriedka vyvolal chronické až akútne otravy včelstiev. Ostáva len veriť, že zákazom používania neonikotinoidových moridiel sa s týmto negatívnym efektom hroziacim z repkových lánov budú stretávať včelári čoraz menej.
Tretím faktorom, ovplyvňujúcim prísuny včelstiev k repkovým porastom, je nepredvídateľnosť nektárovej znášky z repky. Potenciál znášky v rôznych oblastiach Európy sa pohybuje od 0 do 30 kg medu na jedno včelstvo, pričom v niektorých rokoch repka včelárov jednoducho „zradí“. V minulej sezóne 2019 veľa včelárov nevytočilo ani gram repkového medu, napriek tomu že krajina bola zaplavená žltou farbou. Naopak, včelstvá často hladovali. V tomto prípade sa ako prirodzené vysvetlenie núkajú vplyvy počasia, agrotechniky, odrody, prípadne ich kombinácia.
Zmeny klímy a priebeh počasia (najmä dlhotrvajúce daždivé, horúce alebo studené počasie) majú vo všeobecnosti negatívny vplyv na kondíciu včelstiev. Posuny v kvitnutí jednotlivých druhov rastlín ako dôsledok zmeny klímy vyvoláva nárazové nektárové a peľové znášky v krátkych časových obdobiach, nasledované znáškovými medzerami, ktoré môžu byť pre včelstvá aj ostatné opeľovače rozhodujúce pre ich následný úspešný rozvoj. Keďže rastliny a opeľovače nemusia reagovať na zmenu klímy rovnako, môže dochádzať ku strate prirodzenej synchronizácie pri opeľovaní. Z vyhodnocovania zimných úhynov včelstiev v stredoeurópskom regióne vyplýva, že teplejší a suchší priebeh počasia v predchádzajúcom roku sa prejaví vyššími zimnými úhynmi včelstiev, pričom práve trend otepľovania je výrazným znakom klimatických zmien. Rastliny reagujú na otepľovanie zníženým nasadením kvetov, ako aj zníženou produkciou peľu a nektáru. Faktor počasia môže mať podstatný vplyv na vylučovanie nektáru z repky, je však ťažké ho ovplyvniť. Všeobecne sa predpokladá dobrá nektárová znáška v rokoch bez holomrazov koncom jesene a začiatkom jari a nepriaznivého počasia v priebehu kvitnutia (sucho, dážď a vietor). V roku 2019 bol z týchto poveternostných vplyvov asi najvýraznejší vplyv horúcej jari, ktorý zapríčinil takmer mesačný skorší posun kvitnutia nielen repky, ale aj následných zdrojov nektáru. Priebeh počasia počas tejto jari bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom predsa len vyrovnanejší, čo sa prejavilo aj na lepšom medovaní porastov repky a prítomnosti repkového medu v úľoch, ktorí mnohí včelári už aj vytočili.
Z agrotechnických faktorov vylučovanie nektáru ovplyvňuje zloženie pôdy, vlhkosť, ochrana proti škodcom a hnojenie. Vo všeobecnosti má hnojenie dusíkom takmer pri všetkých rastlinách negatívny vplyv na vylučovanie nektáru, pri repke však tento jav nebol pozorovaný. Viaceré štúdie tiež potvrdili, že opelenie hmyzom zvyšuje úrody repky aj v prípade, že nebol aplikovaný žiadny dusík, čo naznačuje vyššiu účinnosť využívania živín v rastlinách s prístupom k opeleniu hmyzom. Táto interakcia medzi hnojením dusíkom a opeľovaním bola spomedzi bežne pestovaných plodín potvrdená len u repky.
Najjednoduchšie ovplyvniteľným faktorom je vplyv odrody. Pri repke prebieha opelenie oboma spôsobmi súčasne, t. j. samoopelenie vlastným peľom (80 %) a cudzoopelenie za pomoci hmyzu (20 %). Je zjavné, že osivárske firmy presadzujú na Slovensku v posledných rokoch samoopelivé hybridy repky. Presadzovanie hybridov so zvýšenou samoopelivou kapacitou môže byť zradné nielen pre včelárov, ale najmä pre samotných pestovateľov. Postupné vyraďovanie kultivarov s otvoreným opeľovaním z trhu sa javí ako zmeškaná príležitosť na zvýšenie výnosov.
Viac ako 90 % pestovanej repky v Európe predstavujú hybridy. Aj medzi nimi existujú rozdiely, GMS (jadrová samčia sterilita) hybridy produkujú 1,73- krát viac nektáru v porovnaní z CMS (cytoplazmatická samčia sterilita) hybridmi. Informácie o správnom výbere kultivaru / hybridu nemajú pestovatelia k dispozícii, hoci mnohí by to - vzhľadom na záujmy svoje či včelárov – uvítali. Už sme spomenuli, že hmyzoopelenie vie zvyšovať úrody aj pri nedostatočnom hnojení. Šľachtitelia repky by sa naopak mali zamerať na parametre, ako je celkové množstvo nektáru a peľu, či obsah cukru v nektári, na zvýšenie atraktivity kultivarov pre včely.
Jedným z argumentov presadzovania samoopelivých hybridov repky na Slovensku a v Európe je „ochrana“ opeľovačov pred opakovanou alebo zle vykonanou aplikáciou insekticídov. To je však v priamom rozpore s tým, čo chce EÚ dosiahnuť – zdravšie životné prostredie v agrárnej krajine. Včelu medonosnú treba v tomto kontexte vnímať ako biondikátor životného prostredia, nie ako producenta medu. V prípade, že sa pestovatelia repky sami nezasadia o to, aby žili s opeľujúcim hmyzom v „mieri“, obráti sa verejná mienka proti nim.
Včelári sú integrálnou súčasťou poľnohospodárstva a hoci aj tichá ignorácia zo strany pestovateľov je najhoršou možnou stratégiou. Záujmom včelárov na Slovensku je presadzovanie trvalo udržateľných postupov pestovania repky olejnej a slnečnice na Slovensku, keďže práve tieto dve plodiny sú u nás dominantným zdrojom nektáru pre včelstvá na ornej pôde.
Organizácia BeeLife, ktorej členom je aj Slovenský zväz včelárov, zosumarizovala základné predstavy o fungovaní európskej poľnohospodárskej politiky priateľskej nielen ku včelám, ale aj všetkým ostatným voľne žijúcim hmyzím opeľovačom do spoločného stanoviska s názvom „SPP pre opeľovače – Príležitosti pre opeľujúci hmyz v budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike“, ktorého skrátená verzia je dostupná aj v slovenčine. V správe sú vyhodnotené nástroje v rámci prvého aj druhého piliera SPP a navrhnuté schémy na stimuláciu produkčných postupov prospešných pre opeľovače. Musíme sa zamerať na negatívne vplyvy poľnohospodárstva na životné prostredie a opeľovače a reštrukturalizovať verejné investície s cieľom vylepšovania, a nie zhoršovania životného prostredia.
Monitoring médií: