Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Jej cieľom bolo definovať slabé miesta a formulovať odporúčania pre rozvoj sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku. Do diskusných panelov sa zapojili odborníci a aktéri z rôznych oblastí, medzi nimi zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, OECD, akademického prostredia či praxe.

Sociálne poľnohospodárstvo je inovatívny prístup, ktorý spája poľnohospodárstvo so sociálnou, zdravotnou a vzdelávacou starostlivosťou o rôzne cieľové skupiny. Vďaka tomu majú znevýhodnení ľudia možnosť začleniť sa do spoločnosti či získavať pracovné uplatnenie, ktoré by inak hľadali len ťažko.

Podujatie otvoril štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Martin Kováč. Zdôraznil, že okrem sociálnej oblasti poľnohospodári prispievajú svojou činnosťou k ekonomickej a environmentálnej udržateľnosti vidieckej krajiny a k ďalším mimoprodukčným funkciám. „Poľnohospodár, farmár a užívateľ pôdy vstupuje do krajiny a ovplyvňuje mieru rizík v nej. Treba zveľaďovať pôdu, udržiavať vodné rezervy, ekosystémy a naštartovať novú generáciu krajinotvorby. V tom vidím perspektívu, šancu a úlohu sociálneho poľnohospodárstva,“ povedal M. Kováč.

V rámci diskusií sa hovorilo o tom, ktoré rezorty, politiky a stratégie sú kľúčové pre rozvoj sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku a aké kompetencie by v tejto súvislosti mali byť zastrešené na štátnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Témou bolo aj živé laboratórium regionálnej udržateľnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja.

V súčasnosti je na Slovensku registrovaných 550 sociálnych podnikov. Z nich päťdesiat má v predmete svojej činnosti sociálne poľnohospodárstvo, reálne ho však ako hlavnú činnosť vykonáva len asi tridsať subjektov. Okrem registrovaných sociálnych podnikov vykonáva sociálne poľnohospodárstvo množstvo subjektov, ktoré nie sú zmapované.

Účastníci diskusie sa zhodli, že štát musí pripraviť nástroje a mechanizmus na zabezpečenie rozvoja sociálnej politiky, vytvoriť relevantnú legislatívu, vízie, stratégie a akčné plány, podporiť zamestnanosť, diverzifikácie činností, ako aj vzdelávanie a poradenstvo. Sociálne poľnohospodárstvo by malo byť nástrojom lokálnej ekonomiky. Treba vytvárať priestor pre podporu lokálnych hráčov, produkciu zdravých potravín, zlepšiť prístup mladých ľudí k pôde a prepojiť poľnohospodárstvo s tradičnou kultúrou.