Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ako jediní na Slovensku intenzívne kultivujú riasy v objeme 6-tisíc litrov na spracovanie odpadových vôd. Vzniknutá biomasa sa dá použiť priamo ako bio hnojivo. Na Slovensku sa vyrábajú priemyselné hnojivá s vysokou potrebou energie. Výroba je závislá od zemného plynu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe syntetických (anorganických) dusíkatých hnojív. „Európsky priemysel hnojív v súčasnosti čelí obrovskému tlaku kvôli cenám a dostupnosti zemného plynu. Organické alternatívy sa preto stávajú prioritou,“ hovorí profesor Ľuboš Jurík z Ústavu krajinného inžinierstva FZKI. Pod jeho gesciou odborníci ústavu tvoria a testujú novú technológiu získavania živín – dusíka a fosforu z odpadových vôd z mliekarenskej výroby. Odpadové vody dovážajú z mliekarní v Bánovciach n. Bebravou a v Leviciach.

Pri výrobe mlieka vznikajú odpadové vody, ktoré obsahujú množstvo cenných živín, najmä dusík, fosfor a vápnik. Napriek tomu ich nie je možné bez úpravy využívať na poľnohospodárske účely, pretože obsahujú množstvo organických látok, ktoré by mohli ohroziť pôdu. „Odpadové vody musíme najskôr spracovať v laboratórnych podmienkach a odstrániť z nich zvyšky mlieka, srvátky, tukov, bielkovín, baktérií a vírusov. Na tento účel využívame pokročilú metódu úpravy mliekarenských vôd, ktorá kombinuje teplotnú pasterizáciu, ultrazvuk, zrážanie a centrifugáciu,“ vysvetľuje odborník. Dusík, fosfor a vápnik, ktoré zostanú vo vode po odstránení organického znečistenia, sú vynikajúcim substrátom pre kultiváciu rias. „Riasy tieto živiny rýchlo absorbujú, vyčistia vodu a vzniknutá biomasa sa následne dá využiť ako organické hnojivo,“ hovorí Ľ. Jurík. Dodáva, že na efektívne čistenie odpadových mliekarenských vôd sa im osvedčili zakúpené a otestované druhy sladkovodných rias.

Nová európska legislatíva zároveň otvára nové možnosti pre poľnohospodárov aj výrobcov biohnojív. Podľa pravidiel EÚ sa riasová biomasa získaná z odpadových látok považuje za organické hnojivo a môže sa používať v tekutej aj sušenej forme. Nové európske nariadenia o hnojivách prísne obmedzujú chemické hnojivá. Podporujú prechod na bezpečné a recyklované organické alternatívy. „V zmysle národnej legislatívy a nitrátovej smernice je na území Slovenska obmedzené množstvo dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív na hodnotu 170 kg na hektár za rok. Ak farmári použijú recyklované organické hnojivá, môžu zvýšiť limit aplikácie dusíka a fosforu z hnojív na 250 kg/ha za rok. To znamená, že môžu pridať 80 kg dusíka z biohnojiva. Tým môžu dosiahnuť vyššie a kvalitnejšie úrody,“ konštatuje profesor Jurík. Toto riešenie je podľa neho prínosné najmä pre špeciálnu rastlinnú produkciu – ovocinárov a zeleninárov.

Dôkazom toho je aj experiment odborníkov FZKI na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch. Biohnojivo z rias využívajú pri pestovaní zeleniny – na zalievanie hrachu a cvikly. Pokus realizujú od minulého roka. Použitie biohnojiva z rias v porovnaní s anorganickým, priemyselným hnojivom preukázateľne zlepšuje úrodu a skvalitňuje štruktúru pôdy. Používanie ekologického hnojiva zároveň pomáha farmárom bojovať proti rastúcim nákladom na hnojivá v poľnohospodárstve.

Projekt s názvom NENUPHAR: New Governance Models to Enhance Nutrient Pollution Handling and Nutrients Recycling, ktorý rieši získavanie živín - dusíka a fosforu z odpadových vôd, realizuje Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva v rámci schémy Horizont Európa. Zapojení sú partneri zo Španielska, Lotyšska, Litvy, Grécka, Nemecka, Dánska, Cypru a Maďarska a iných krajín EU. Výsledky riešenia budú aplikované do praxe v roku 2027. Na strategických otázkach spolupracujeme s inými producentami organických hnojív na Slovensku. Viac informácií je dostupných na stránke https://project-nenuphar.eu/.