Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Pri pohľade na motto tohtoročného svetového dňa potravín: "Pestovať, živiť, udržiavať. Spolu" možno konštatovať, že je to veľmi rozsiahla téma súvisiaca s celým potravinovým reťazcom. V kontexte zdravia rastlín sa treba hlbšie pozrieť najmä na nasledujúce témy: vplyv zdravia rastlín na bezpečnosť a kvalitu potravín, biodiverzitu ako základný systém pre zdravé rastliny, škodcov aktuálne ohrozujúcich rastlinné komodity pre výrobu potravín a plytvanie rastlinnými potravinami v celom potravinovom systéme. Od zdravia rastlín závisí aj zdravie zvierat a zdravie človeka.

Významnú skupinu látok, ktoré naše zdravie ovplyvňujú, sú rezíduá pesticídov a ich regulácia u ovocia a zeleniny v priebehu pestovania. K veľmi vážnym nebezpečenstvám patrí trend zvyšovania frekvencie výskytu rezíduí pod hladinou maximálneho reziduálneho limitu, nárast viacerých rezíduí v jednej vzorke, ktoré sú individuálne pod maximálnym reziduálnym limitom, ale v súčte tento limit presahuje pre jednu účinnú látku. O vplyve synergických účinkov rezíduí pesticídov na zdravie sa toho ešte veľa nevie, lebo výskumy sú náročné, chýba legislatíva a dlhodobo sa táto problematika nerieši.

Pesticídy pôsobia v závislosti na dávke a kombinácii škodlivo na molekulárnej, bunkovej, tkanivovej, orgánovej a systémovej úrovni. Zdravotné efekty pesticídov sú najmä reprodukčné, endokrinné, mutagénne, karcinogénne, nervové, účinky na imunitný systém. Nové poznatky vo výskume toxikológie pesticídov menia pohľad na tradičné hodnotenie toxikológie. Stanovenie toxikologického bodu akceptovateľného denného príjmu podľa nových zistení na endokrinný systém poukazuje na to, že nízky výskyt môže byť škodlivejší ako vysoký. V súčasnom období nie sú legislatívne regulované zmesi alebo mixy pesticídov v potravinách.

Pre ochranu zdravia spotrebiteľov je možné na úrovni producentov mať zavedené integrované plány ochrany rastlín, kontrolné systémy pre potraviny, efektívne vzorkovacie plány, kvalitnú analytiku transparentnú výsledky a dobrú publicitu. Vhodné je tiež uplatňovanie princípov predbežnej opatrnosti, ako napr. regulácia výskytu rezíduí nad rámec legislatívne stanovených požiadaviek – stanovenie nižších hodnôt limitov rezíduí ako sú limity v legislatíve.

K možným riešeniam môžeme zaradiť aj reguláciu na báze obchodných vzťahov – ovocie a zelenina s rodokmeňom, regulácia v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky - aktualizácia dotačných titulov Integrovanej produkcie ovocia a zeleniny alebo kombinácia dotačnej politiky a obchodných vzťahov. Nízko reziduálna produkcia je poľnohospodárska produkcia, pri ktorej je ochrana proti škodlivým organizmom vykonávaná tak, že rezíduá použitých pesticídov v produktoch sú pod limitom pre vopred stanovený akčný prah, napr. pre 30 percent maximálneho reziduálneho limitu. Bezreziduálna produkcia je poľnohospodárska produkcia, pri ktorej je ochrana proti škodlivým organizmom vykonávaná tak, že rezíduá použitých pesticídov v produktoch sú pod limitom 0,01 mg.kg-1 (v súčasnosti zhodné s limitom využívaným pre produkty určené na detskú výživu). V súčasnom období môže byť regulácia rezíduí v ovocí a zelenine vykonávaná dynamickou zmenou - sprísňovanie limitov, zákazy, znižovanie počtu potenciálne rizikových pesticídov, správna informovanosť o ich výskyte, nastavením ekonomických modelov a pod.

Pripravovaná nová Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2021 - 2027 má v jednom zo špecifických cieľov uvedené nevyhnutnosť zlepšovať reakciu poľnohospodárstva EÚ na spoločenskú objednávku po potravinách a zdraví vrátane bezpečných, výživných a udržateľných potravín. To zahŕňa aj oblasti ako sú pesticídy, antimikrobiálna rezistencia, ale aj pohoda zvierat. V tejto súvislosti je na mieste aj otázka, aké sú najčastejšie príčiny prekročenia limitov rezíduí. Je ich viacero - môže to byť neznalosť mechanizmu pôsobenia účinných látok, klimatické výkyvy, neúmyselná chyby, ekonomické tlaky môžu viesť k používaniu nepovolených účinných látok, dostupnosť prípravkov a pod. Keď chceme zabezpečiť zdravotne bezpečnú zeleninu, tak jediným spôsobom je skutočne efektívna kontrola celého pestovateľského systému, aby sa predávala len zelenina s jasným pôvodom, teda certifikáciou producenta. Súčasťou potravinových systémov musia byť krátke dodávateľské reťazce, pretože len takto sa dá dosiahnuť čerstvosť, dôvera k zákazníkom, vysledovateľnosť, jasný pôvod a presná diagnostika tých látok, ktoré boli na jej ochranu použité. U zeleniny dovezenej zo vzdialeného zahraničia to nie je možné zodpovedne skontrolovať, zabezpečiť čerstvosť a tým aj kvalitu.

Ako ďalší príklad úzko spájaný so zdravím rastlín možno uviesť dusičnany v listovej zelenine. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín hodnotí možné zdravotné riziko pre deti z dusičnanov v listovej zelenine. Panel ESFA zaoberajúci sa kontaminantmi vydal vyhlásenie o možných akútnych zdravotných účinkoch dusičnanov na dojčatá a malé deti konzumujúce špenát a šalát. Skupina dospela k záveru, že obsah dusičnanov v tejto zelenine nie je pre väčšinu detí zdravotne nebezpečné. Konštatuje však, že dojčatá a malé deti vo veku 1-3 roky, ktoré konzumujú veľké množstvo špenátu s vysokým množstvom dusičnanov, môžu niekedy dosiahnuť taký stupeň príjmu, pri ktorom nemôže byť vylúčené riziko methemoglobinémie (stav, ktorý redukuje prívod kyslíka do tela). Panel tiež poskytuje poradenstvo Európskej komisie ohľadom maximálnej hladiny dusičnanov v listovej zelenine.

Dusičnany sa prirodzene vyskytujú v zelenine a obzvlášť vysoké koncentrácie sa nachádzajú v listovej zelenine, ako je hlávkový šalát a špenát. V ľudskom tele sú dusičnany premenené na dusitany, ktoré môžu vo vysokých koncentráciách viesť k methemoglobinémii.

Na základe analýzy nových a podrobnejších údajov spotreby potravín, ktorá je teraz k dispozícii pre deti, skupina dospela k záveru, že obsah dusičnanov v hlávkovom šaláte nepredstavuje zdravotné riziko pre deti, ale pre dojčatá a malé deti vo veku od 1 do 3 rokov, ktoré konzumujú veľké množstvo špenátu (nad 200 g na deň), by mohli byť vystavené vysokému množstvu dusičnanov. V týchto prípadoch podľa Panelu nie je možné vylúčiť možné riziko methemoglobinémie. Okrem toho Panel odporúča, aby deťom trpiacim bakteriálnou infekciou gastrointestinálneho traktu nebol podávaný špenát, pretože táto infekcia spôsobuje zvýšenú konverziu dusičnanu na dusitan, čím sa zvyšuje riziko methemoglobinémie. Panel ESFA uvádza, že nevhodné skladovanie varenej listovej zeleniny (napríklad zelenina skladovaná pri izbovej teplote po dlhú dobu) môže tiež mať za následok premenu dusičnanov na dusitany. Premena dusičnanov na dusitany sa zrýchľuje, keď je zelenina rozmixovaná. Špenát a šalát sú predmetom legislatívy EÚ, ktorá stanovuje maximálne koncentrácie dusičnanov v potravinách. Panel zistil, že len 1 % testovaných vzoriek šalátu a 5 % vzoriek špenátu presiahlo súčasné maximálne koncentrácie. V odpovedi na požiadavku Komisie, Panel ESFA pre kontaminanty uvádza, že nahradenie odchýlky prijatej v niektorých členských štátoch súčasnými alebo mierne vyššími maximálnymi koncentráciami dusičnanov v listovej zeleniny by malo len minimálny vplyv na expozíciu malých detí.

To bolo len niekoľko príkladov, ako môže byť ohrozené zdravie rastlín, a tým aj verejné zdravie.

Problematika je veľmi široká a je daná najmä rozmanitosťou rastlinných druhov, ich širokým použitím od krmív až po gastronómiu, množstvom chemických látok a škodcov, ktoré ich sprevádzajú, klimatickými podmienkami, biotechnologickými zásahmi, ako aj inými faktormi. Je preto nevyhnutné aj do budúcnosti venovať zvýšenú pozornosť tejto problematike tak vo výskume, ako aj v študijných programoch, ktoré pripravujú budúcich odborníkov do rôznych oblastí poľnohospodárstva a potravinárstva.

Prof. Ing. Jozef Golian, Dr., je vedúcim Katedry hygieny a bezpečnosti potravín Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre