Prvoodchov suchozemskej korytnačky v univerzitnom viváriu
napísal Renáta Chosraviová
Prvú septembrovú sobotu v inkubátore Vivária SPU v Nitre čakalo pracovníkov milé prekvapenie. Prvýkrát v 16-ročnej histórii tohto univerzitného zariadenia sa im podarilo odchovať mláďa suchozemskej korytnačky. Keďže sa už úspešne aklimatizovalo, v týchto dňoch bude umiestnené do expozície.
Ako nás informoval vedúci vivária Ing. Róbert Kirchner, ide o mláďa korytnačky kĺbnatej - Kinixys belliana. „Mláďa pár dní trávilo v inkubátore, počas ktorých plnohodnotne strávilo žĺtkový vak ako prvotný zdroj energie. Následne sme ho umiestnili do terária v zázemí. Keďže korytnačka sa už aklimatizovala a bez problémov prijíma potravu, radi by sme ju v najbližších dňoch umiestnili do expozície, kde ju môžu uvidieť naši návštevníci.“
Pokiaľ ide o charakteristiku tohto druhu, dozvedeli sme sa, že korytnačky kĺbnaté patria medzi najrozšírenejšie africké korytnačky rodu Kinixys. „Vyskytujú sa hlavne v centrálnej Afrike. Patria medzi korytnačky, ktorých populácia je ohrozovaná zvyšujúcou sa urbanistickou činnosťou. V rámci medzinárodného dohovoru o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín (CITES) je tento druh zaradený do skupiny CITES II, ktorá predstavuje druhy zvierat neohrozené kriticky, ale v prípade, keby sa export jedincov z krajiny pôvodu a obchod s nimi nekontroloval, mohli by sa nimi stať. Hlavnou zložkou potravy je rastlinná potrava. Najčastejšie sú to rôzne druhy tráv, bylín, prípadne listová zelenina, ovocie a zelenina. Ako doplnok sa môžu pridávať slimáky, červíky, dážďovky, stonožky, kobylky a huby. Jedince dorastajú do dĺžky asi 20 - 22 cm. Pohlavne dospievajú vo veku 4 - 5 rokov. Samica kladie obvykle dve vajcia, výnimočne môže až šesť. Zaujímavosťou tohto druhu korytnačiek je pohyblivá kĺbová zadná časť karapaxu (chrbtová časť panciera), od čoho je odvodený aj jej druhový názov.“