Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Čo to znamená pre našu krajinu a poľnohospodárstvo sme hovorili s prof. Ing. Kamilom Hudecom, PhD., z Ústavu agronomických vied FAPZ SPU v Nitre, ktorý sa dlhodobo venuje problematike používania pesticídov v poľnohospodárstve.

Návrhom o udržateľnom používaní pesticídov sa nahrádza smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, ktorej cieľom bolo dosiahnuť udržateľné používanie pesticídov v EÚ znížením rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a presadzovaním používania integrovanej ochrany proti škodcom.

Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov a záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných či športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače.

                              O používaní pesticídov v poľnohospodárstve

Veľkou témou nového nariadenia EK o pesticídoch a biodiverzite je používanie pesticídov v poľnohospodárstve. EK navrhuje, aby sa merali maximálne hladiny zvyškov pesticídov v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To povzbudí tretie krajiny, aby obmedzili alebo zakázali používanie pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané. Ide o látky tiametoxam a klotianidin, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov.

Pre stanovenie cieľov na národnej úrovni by sa malo vziať do úvahy, aká je v súčasnosti intenzita používania chemickej ochrany v každom štáte. Ak teda EÚ navrhuje do 8 rokov znížiť používanie pesticídov o polovicu, nemalo by to platiť paušálne. Slovensko je vo využívaní prípravkov na ochranu rastlín pod európskym priemerom. Ročný predaj pesticídov na jeden hektár dosahuje 1,3 kilogramu. Niektoré krajiny v rámci EÚ majú troj až štvornásobne vyššiu spotrebu. EK žiada členské krajiny, aby si stanovili národný cieľ zníženia pesticídov, v porovnaní s priemerom od roku 2015, 2016 a 2017 sa stanovuje rozsah od 35 %, pre tých lepších cez 50 až 60 %. SR by malo spadať do rozsahu od 35 percentného zníženia používania pesticídov. Financovanie by malo byť z SPP.

                                   Zo skúseností poľnohospodárov

Ako však upozorňuje prof. Kamil Hudec, so zákazom používania niektorých látok máme aj negatívne skúsenosti.

„Pred niekoľkými rokmi boli zakázané niektoré insekticídne moridlá na báze neonikotinoidov, ktoré sa aplikovali hlavne na osivo repky. V praxi to však spôsobilo problémy. Tým, že sme zakázali jednu účinnú látku na morenie, poľnohospodári boli a sú nútení niekoľkonásobne opakovať ošetrenia inými, menej účinnými látkami, ako bola zakázaná látka. Výsledok bol paradoxne opačný, lebo len v dôsledku tohto jedného opatrenia sa do životného prostredia dostáva niekoľko desiatok, niekedy možno aj stonásobne väčšie množstvo pesticídov ako v prípade morenia. Morenie sa totiž aplikovalo iba na osivo v gramových dávkach na hektár. Takto sa v praxi musia aplikovať iné látky postrekom, pri vzchádzaní repky, kde sa až 90 % postrekovej kvapaliny zbytočne dostáva na povrch pôdy. Pôda ešte v tom čase nie je pokrytá plodinou, pretože tá ešte len vzchádza. Odtiaľ sa potom insekticídy dažďom zmývajú do povrchových vôd a celkovo do životného prostredia. Kto je v tomto prípade víťazom? Vďaka zaslepeným odporcom pesticídov jednoznačne prehralo napokon samo životné prostredie,“ hovorí odborník.

Dodáva, že pesticídy sú dobrý sluha, ale zlý pán. Preto sa musia používať s rozumom.

„Aj lieky majú nežiaduce účinky a predsa sa používajú. V niektorých krajinách je použitie pesticídov dokonca viazané na „predpis“ odborníka, podobne ako humánne a veterinárne liečivá. Bez použitia pesticídov to dnes jednoducho nepôjde. Súčasnú populáciu by sme bez nich nedokázali adekvátne vyživiť a už vonkoncom nie v takých cenových reláciách a v takej dostupnosti a kvalite v akej sa dnes potraviny vyrábajú. Pokiaľ ide o ekologické poľnohospodárstvo, ktoré na Slovensku produkuje okolo 11 % produkcie, nemajme ilúzie. Aj v ňom sa z hľadiska legislatívy jednotlivých krajín môžu používať niektoré pesticídy,“ poukazuje na problematiku odborník.

Podľa prof. Kamila Hudeca ďalším rizikom je aj zníženie úrod.

„Momentálne si neviem predstaviť žiadnu plodinu, pri ktorej by sme znížili používanie pesticídov o polovicu, aby sa neznížila jej úroda či kvalita. To pre pestovateľov bude znamenať straty a tie im niekto bude musieť vykompenzovať. Inak sa to premietne do cien potravín, ktoré sú už dnes veľmi vysoké. Nahradiť pesticídy bioprípravkami sa zdá byť jednoduché, ideálne a ľúbivé riešenie, ale v súčasnosti je to nereálne. Na drvivú väčšinu pesticídov totiž dnes neexistuje adekvátna biologická alebo nechemická alternatíva. Bioprípravky sú navyše podstatne menej účinné a väčšinou aj drahšie ako pesticídy,“ konštatuje K. Hudec.

Napriek tomu však snahu o zníženie používania pesticídov vníma ako krok správnym smerom. Ako však zdôrazňuje, táto zmena musí byť realizovaná citlivo, postupne, a najmä pod dohľadom odborníkov.

„Jednostranné opatrenia iniciované fanatickými ochrancami životného prostredia už viackrát spôsobili väčšiu škodu ako úžitok, a to nielen životnému prostrediu, ale celej spoločnosti. Preto treba počúvať nielen ideálne názory a ilúzie nadšených aktivistov, ale najmä odborníkov, ich argumenty a holé fakty. Tým, že nadšene zakážeme rizikový prípravok bez adekvátnej náhrady, problém nezmizne. Skôr sa prehĺbi a spôsobí väčšiu ekonomickú a environmentálnu ujmu, ako predstavoval zakázaný prípravok,“ uzatvára K. Hudec

Ako poukazuje EK, znižovanie používania chemických pesticídov nie je jednoduchá cesta. Tento proces potrvá niekoľko rokov. Odpoveďou by mohlo byť použitie viacerých  krokov – používanie presnej techniky, odolnejších odrôd, posilnenie vedy a výskumu v oblasti prípravkov na ochranu rastlín. Nariadenie by malo byť príležitosťou pomôcť poľnohospodárom prestať využívať nebezpečné špeciálne pesticídy.