Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Zorganizovalo ho Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF) a Európska rada mladých farmárov (CEJA). Zmyslom podujatia bolo priniesť informácie o chode poľnohospodárstva na Slovensku, priblížiť, čo v praxi funguje a kde sú problémy, s cieľom čo najlepšie hájiť záujmy poľnohospodárov v Bruseli. „Aj na tomto podujatí chceme vyslať signál, že slovenské poľnohospodárstvo treba reformovať,“ zdôraznil podpredseda združenia ASYF pre zahraničnú spoluprácu a komunikáciu s PPA Róbert Palider. ASYF je viac ako desať rokov aktívnym členom organizácie CEJA, participuje v Bruseli na stretnutiach a na tvorbe politík. Spoločne s CEJA sa zaoberajú víziami a problémami mladých farmárov.

Množstvo často nereálnych environmentálnych požiadaviek, zvyšujúce sa náklady, neriešené problémy v obchodnej politike, ako aj neúmerná administratívna záťaž viedli k nahromadeniu frustrácie v agrosektore a v konečnom dôsledku aj k existenčným problémom mnohých farmárov. To vyústilo aj do nedávnych protestov v mnohých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska. O zložitej situácii v agrosektore hovoril vedúci Ústavu hospodárskej politiky a financií Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre profesor Ján Pokrivčák. „Všetci slovenskí farmári, ale hlavne malí a mladí farmári, v súčasnosti čelia výzvam, ako sú nízke tohtoročné ceny poľnohospodárskych komodít, relatívne znížené dotácie kvôli inflácii. Farmárom poklesli reálne dotácie, nedokážu predať svoje komodity, alebo ich predávajú pod výrobnú cenu a dostávajú sa do platobnej neschopnosti,“ uviedol odborník. Ako ďalej dodal, aj nová Spoločná poľnohospodárska politika je náročnejšia. Viac obmedzuje farmárov, keďže veľký podiel v nej tvorí boj proti klimatickej zmene, za zlepšenie biodiverzity a ochranu prírodných zdrojov.

Špecifickým slovenským problémom v súčasnosti je, že poľnohospodári zatiaľ nedostali v plnej miere priame platby tak, ako to bolo doteraz a ako je to aj v iných členských štátoch EÚ. „Tento problém sa najviac týka malých a mladých farmárov, ktorí dotácie potrebujú oveľa viac, keďže majú horší finančný tok (casflow) ako veľké farmy. Tým banky skôr požičajú peniaze na preklenutie ťažkého obdobia než malým farmárom,“ poukázal J. Pokrivčák.

Mladí slovenskí farmári majú dlhodobo problém aj s tým, že trh s pôdou na Slovensku dobre nefunguje. Veľká fragmentácia vlastníctva spôsobuje, že mladí farmári sa nemôžu ľahko dostať k prenájmu či kúpe novej pôdy. „Dlhodobo veľmi zle funguje Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý spravuje 20 % pôdy a podľa zákona by mal dávať prioritu v prenájme mladým poľnohospodárom. Implementácia je veľmi slabá a mladí slovenskí farmári sa ani cez SPF nemôžu dostať k pôde,“ konštatoval profesor Pokrivčák. Absentuje aj vhodná podpora aplikovaného výskumu a vzdelávanie farmárov. „Na Slovensku dlhodobo nefunguje systém AKIS (pôdohospodárske znalostné a inovačné systémy), poradenstvo, vzdelávanie farmárov, hlavne mladých a začínajúcich, pre ktorých mal byť AKIS najdôležitejší,“ dodal.