Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Okrem registrovaných sociálnych podnikov vykonáva SP množstvo subjektov, ktoré nie sú zmapované. Dobrou správou je, že záujem o sociálne poľnohospodárstvo vzrastá. Čo by prispelo k jeho rozvoju, priblížila štvorica odborníkov, ktorí sa dlhodobo usilujú o nastavenie tohto konceptu v praxi – Marcela Chreneková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Milan Vaňo z Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Miloslav Kováč z občianskeho združenia Druživa a Martin Kutálek z Agro sociálneho podniku, s.r.o.

Sociálne poľnohospodárstvo premosťuje poľnohospodársky a sociálny sektor s cieľom začleniť do poľnohospodárskych aktivít ľudí, ktorí sú najmä z dôvodu zdravotného postihnutia či sociálneho znevýhodnenia vylúčení zo spoločnosti a pracovného života. Ako uviedla Marcela Chreneková z SPU, celý koncept je oveľa širší. Zameraný je na socializáciu ľudí, ich vzdelávanie a prípravu na zamestnanie. Integruje nielen zdravotne znevýhodnené, nezamestnané či zraniteľné osoby, ako sú azylanti, osamelé matky a ľudia po výkone trestu, ale aj vysokoškolsky vzdelaných vyhorených ľudí či aktívnych starších občanov. Najviac sociálnych poľnohospodárov na Slovensku je v Banskobystrickom kraji, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Sociálne poľnohospodárstvo tu podporuje vyšší územný celok, ktorý vytvoril podporný mechanizmus založený na odoberaní lokálnej produkcie pre stravovacie zariadenia v školách a zariadeniach sociálnych služieb. Podobný mechanizmus pripravuje aj Nitriansky samosprávny kraj.

Veľkým problémom je zmapovať subjekty, ktoré nie sú zaregistrované v sociálnej ekonomike. Ministerstvo pôdohospodárstva vyvíja aktivitu, aby sa každý poľnohospodár vyjadril, či robí aj mimoprodukčné aktivity, ak áno, aké. Cieľom je nastaviť podporné schémy a spoluprácu medzi zainteresovanými rezortmi. V súčasnosti je sociálne poľnohospodárstvo na Slovensku podporované z troch schém. Podľa zákona o sociálnej ekonomike má subjekt už po pridelení štatútu registrovaného sociálneho podniku nárok na finančnú kompenzáciu mzdových nákladov podľa znevýhodnenia. „V rámci tohto zákona pripravujeme novú investičnú pomoc. Veríme, že bude lepšie nastavená ako tá súčasná,“ informoval Milan Vaňo z Implementačnej agentúry MPSVR. Ďalším zdrojom sú priame platby poskytované poľnohospodárom z rezortu pôdohospodárstva, ako aj pomoc v rámci programu rozvoja vidieka. Tretí zdroj, o ktorom sa málo hovorí, je podpora regionálneho rozvoja zo strany ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Tá sa zatiaľ vníma len cez nástroje podpory najmenej rozvinutých okresov. „V súčasnosti môže poľnohospodársky subjekt získať najviac benefitov, keď sa zaregistruje ako sociálny podnik. S registráciou mu pomôžu pracovníci Regionálneho centra sociálnej ekonomiky v príslušnom kraji,“ uviedol Miloslav Kováč z OZ Druživa.

Podnikateľ Martin Kutálek sa vytváraniu pracovných miest pre rôzne marginalizované skupiny venuje od roku 2005. „Čerpanie súčasnej pomoci je administratívne veľmi náročné. Z vlastných skúseností viem, že malí podnikatelia s tým majú obrovské problémy,“ hovorí. Problémom nie je len administratíva, ale aj verejné obstarávania, ktoré sú podľa Kutálka nastavené na cenu, a nie na kvalitu. „Sociálny podnikateľ nikdy nebude mať taký hospodársky výsledok, ako pri konvenčnom podnikaní. Zmyslom tohto podnikania je podchytiť skupiny ľudí, ktoré sú možno už pre bežný podnikateľský trh neuchopiteľné, socializovať ich, integrovať a dávať ľuďom novú šancu,“ zdôraznil. Lídrom konceptu sociálneho poľnohospodárstva v Európe je Holandsko, kde je až 70 percent všetkých fariem sociálnych a poskytujú služby znevýhodneným ľuďom. Veľkým priekopníkom v tejto oblasti je aj Veľká Británia, kde funguje camp hale – spôsob rodinného spolužitia na farme so znevýhodnenými ľuďmi.