Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Semeno ľanu sa pre vysoký obsah zdraviu prospešných látok zaraďuje medzi funkčné potraviny. Ako uviedla vedúca výskumu profesorka Katarína Ražná, významné sú najmä jeho tri zložky - kyselina α-linolenová, lignany a slizovité látky.

Ľanové semeno patrí spolu s obilninami a strukovinami medzi najbohatšie zdroje lignanov. „Tieto látky sa podieľajú na obranyschopnosti organizmu, napríklad pri poraneniach rastliny, ako aj na regulácii rastu. Majú široké spektrum biologických účinkov na všetky organizmy vrátane človeka. Obzvlášť zaujímavé sú ich antioxidačné, antivírusové, antibakteriálne, insekticídne či fungicídne účinky. Lignany tiež znižujú riziko vzniku srdcových chorôb, rakoviny prsníka a hrubého čreva,“ povedala výskumníčka.

Predmetom výskumu boli aj slizovité látky povrchových vrstiev semien ľanu siateho. Priaznivo pôsobia proti obezite a rôznym ochoreniam súvisiacim s obezitou, ako je vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak a podobne. Sliz je vhodný aj ako stabilizátor či zahusťovadlo v potravinárskom priemysle. V medicíne sa používa pri poruchách tráviaceho traktu, pomáha aj pri liečbe obezity psov. „Významný je aj potenciál slizu pri enkapsulácii probiotík, napr. Lactobacillus acidophilus La-05, keďže enkapsulácia zvyšuje životnosť probiotika v simulovaných roztokoch žalúdočnej kyseliny,“ priblížila Katarína Ražná.

Výsledky výskumu na SPU preukázali, že v súvislosti s požadovanými parametrami slizovitých látok a zloženia lignanov v semenách je dôležitý výber vhodnej odrody (genotypu) ľanu siateho. „Inak povedané, záleží na genetickom pozadí konzumovaných ľanových semien alebo rôznych foriem ich produktov,“ spresnila profesorka Ražná. Na identifikáciu znakov a vlastností potrebných pre inovatívne využitie lignanov a slizu semien ľanu siateho výskumníci SPU použili súčasné postupy bioinformatiky, markérovacích techník na úrovni krátkych molekúl mikroRNA a moderné mikroskopické a makroskopické techniky. Získané výsledky a poznatky boli aplikované aj v riadenej klinickej štúdii v spolupráci s Ústavom genomiky a výživy FAPZ.

Výskum pod vedením prof. Ing. Kataríny Ražnej, PhD., realizovali odborníci Ústavu rastlinných a environmentálnych vied FAPZ SPU v Nitre: doc. Ing. Janka Nôžková, PhD., Ing. Ľubomír Harenčár, PhD., Ing. Matúš Kučka.

Získané poznatky v klinickej štúdii aplikovali odborníci Ústavu genomiky a výživy FAPZ SPU v Nitre: doc. Ing. Martina Gažárová, PhD., Ing. Petra Lenártová, PhD., Ing. Jana Kopčeková, PhD., a RNDr. Jana Mázová, PhD.

Výskum bol finančne podporený projektom Drive4SIFood, zameraným na výskum udržateľných a inovatívnych potravín a projektom Obezita, zameraným na dlhodobý strategický výskum prevencie, intervencie a mechanizmov obezity a jej komorbidít.

 

Na snímkach: prof. Katarína Ražná

Foto: Janka Nôžková a archív SPU