Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Poľnohospodárstvo bolo a je obrazom krajiny, vzťahu spoločnosti k prostrediu, v ktorom žije, vzťahu k pôde, z ktorej sa odvíja aj ľudský život, k potravinám, bez ktorých by sme jednoducho nemohli existovať. Na rovinu povedané, stav, ktorého sme svedkami, málokoho uspokojuje. Všetci túžime po zmene.

Vcelku presne vieme povedať, čo nám vadí a čo by sme chceli mať lepšie, no už dlho sa nevieme zhodnúť na spôsobe, ako zmenu uskutočniť. Prirodzene čakáme, že tón udá politika, parlament a vláda, moc zákonodarná a výkonná spravujúca v našom mene veci verejné, medzi ktoré patrí aj hospodárenie a podnikanie na pôde. Akokoľvek sa poľnohospodárstvo opiera o hospodárstva – rodinné farmy, družstvá, obchodné spoločnosti, kde motorom rozvoja je iniciatíva podnikavého človeka, vlastníka či podielnikov firmy, ale aj pracovných tímov, stále je aj výsostne vecou verejnou.

Tak to bolo vo všetkých spoločnostiach, ktoré boli predelom v histórii ľudstva, či už išlo o starý Egypt, antické Grécko alebo Rím. A tak je to aj dnes. Poľnohospodárstvo hýbalo a hýbe svetom. Politika doň vstupovala, vnucovala mu svoju vôľu v záujme prežitia spoločnosti.

Ak má politika poľnohospodárstvu prospieť, musí prinášať rozhodnutia, ktoré prekonajú zaostávanie a oprú sa o program prinášajúci rozvoj, povzbudenie jednak pre všetkých poľnohospodárov, jednak pre spoločnosť. A kto, ak nie Slovenská poľnohospodárska univerzita s jej intelektuálnym zázemím, postupne modernizovanou vedecko-výskumnou bázou reagujúcou na meniace sa potreby poľnohospodárstva a spoločnosti, má poskytnúť potrebné impulzy a návrhy, ako sa zo situácie dostať.

Musíme konať rýchle a zvažovať, čo Slovensko z hľadiska dramatických zmien, ktoré prináša 21. storočie klimatickou zmenou či pandémiami nebezpečných chorôb, najviac potrebuje. Vari je to jasné, potrebujeme produktívne poľnohospodárstvo priateľsky komunikujúce s krajinou a ľuďmi. Dospeli sme do štádia, keď otázka stojí naozaj kategoricky: alebo sa vzchopíme, alebo sa staneme nadlho príveskom krajín, ktoré manažment agropotravinárstva vrátane obchodu, ale súčasne aj života ľudí obývajúcich poľnohospodársku krajinu, zvládajú lepšie ako my.

Univerzity boli vždy prirodzenými centrami zmeny. SPU nejde len o to, aby sa aktívne podieľala na príprave toľko diskutovaného Strategického plánu. Základom obnovy je dosiahnuť veľkú spoločenskú dohodu o rozvoji poľnohospodárstva, potravinárstva, vidieckej krajiny. Ponúkame kapacitu univerzity so všetkým, čo k nej patrí. Našou výhodou je, že sme rodiskom niekoľkých generácií vysokoškolsky vzdelaných poľnohospodárov bez ohľadu na ich politickú rôznosť. Chceme, aby naši študenti, mladí ľudia, plní ideálov, energie boli svedkami tohto zjednotenia, nech sa cítia spolutvorcami zmeny.

Ako ju navodiť? Súťaž TOP Agro Slovensko je prehliadkou najlepších manažérskych výkonov v rôznych podnikateľských formách hospodárenia na pôde. Jedno má väčšina úspešných agromanažérov spoločné – kvalitné vzdelanie získali na SPU v Nitre. To je pre nás ocenenie i výzva zároveň, ako lepšie spolupracovať s ľuďmi z praxe, ako zbierať podnety od nich a sami ich dávať.

Vzájomne potrebujeme živé puto, obojsmernú transfúziu poznatkov, inšpiráciu. Slovenský vidiek sa rýchlo mení a s ním aj pohľad na rolu poľnohospodárstva, jeho produkciu ako aj s tým spojené efekty na krajinotvorbu, kvalitu životného prostredia, bývanie či posudzovanie potravín z hľadiska zdravého životného štýlu. To všetko dnes naše študijné programy berú do úvahy, prechádzajú veľkou prestavbou a sú reakciou na nové požiadavky spoločnosti.

Zmena sa začína z malých aj veľkých krokov, ktoré smerujú k pestovaniu kontinuity. Tú vidíme, keď k nám prichádzajú študovať synovia a dcéry zakladateľov rodinných fariem, deti z rodín úspešných manažérov družstiev či obchodných spoločností. Zároveň si však všímame, že neraz sa doplnenie odborníkov vo väčších spoločnostiach rieši na poslednú chvíľu, keď okolo štátnic vyzváňajú telefóny s prosbou, odporučte nám kohosi šikovného. Spravidla býva už neskoro.

Robme to inak. Všetci zdôrazňujeme dôležitosť praxe. Budeme radi, ak naši študenti otestujú sami seba a podniky zasa ich tým, že budú u nich pravidelne praxovať. Badáme nový jav, študenti majú potenciál, ale neskrývajú obavy, ako si poradia v praxi. Potrebujú vidieť, ako veci fungujú zvnútra, príklady, ako sa riešia praktické úlohy na poli, v sade, vinohrade, v maštali, ako si radový manažér organizuje svoju prácu, ako zvláda svojich podriadených, ako s nimi komunikuje. Nejde o vodenie za ručičku, ide o to, aby jedna aj druhá strana mala z praxe prospech. Doladenie detailov prinesie život sám.

Žijeme čoraz viac vo svete digitálnych dát a intenzívnej komunikácie na sociálnych sieťach, čo zrýchľuje prenos informácií, ale prináša aj skratkovitý pohľad na poľnohospodárstvo. Na všetkých úrovniach sa musíme učiť novému druhu komunikácie. Kľúčovým sa stáva rozvíjanie kreativity. Univerzita aj s podporou ministerstva kultúry chystá kreatívne centrum, kde sa bude skúmať napríklad aj dizajn potravín alebo neuromarketing, teda naše podvedome vnímanie spôsobu, ako nám ponúkajú potraviny.

Chceme vniesť nový pohľad do krajiny aj prostredníctvom toho, aby sme mali dôvod v nej zastaviť sa, posadiť sa na peknú lavičku a intenzívnejšie vnímať, čo nám práca poľnohospodárov, ktorí napríklad obnovili či vysadil alej stromov, prináša. Pôdohospodárstvo sa mení pred našimi očami. Myslím, že ak budeme spolupracovať, viac sa vzájomne počúvať a spoločne hľadať východiská, dospejeme k zmene, ktorá prospeje krajine, jej hospodárom a všetkým, čo v nej žijeme.

Zdroj: TOP Agro 2020/2021, str. 9